Denisse

          Bol to ten najkrajší deň, v jej živote, samozrejmé bolo, že musel byť upršaný a pre ostatných úplne obyčajný jesenný deň, ale nie pre ňu.
          Kráčala  po preplnenej ulici, keď  vychádzala z práce. Bol to deň ako každý iný, ale už od rána  cítila, že na ňom bude niečo výnimočné. Možno tým, že bol piatok a blíži sa víkend. Možno tým, že sa jej v práci mimoriadne darilo, a možno tým, že sa práve zahľadela do chlapca, ktorý vlastne ani nevie, že sa jej páči. Našla ho na jednej zoznamke, a samozrejme mu musela hneď napísať, vedela, že tak krásny chlapec možno nie je skutočný, ale za ten pokus to stálo. Ved život je tom pokus - omyl. Preto, treba skúšať a nikdy sa nevzdávať. Aj keď už bola unavená, z neustáleho hľadania, ale veľmi ju ničilo, že všetky jej kamarátky sú zadané, a ona ako jediná nemá nikoho.
            A tak si písali, celý ten týždeň, až ju ten chlapec pozval von, či by nešla s ním na kávu alebo tak. Síce nechápala čo je alebo tak, ale z tej radosti jej to bolo jedno. Samozrejme súhlasila, pretože na nič iné ani posledné dni nemyslela. A tak prišiel práve ten piatok. Ten deň, na ktorý sa nemohla dočkať. V meste sa práve konal koncert tak sa dohodli, že si zavolajú a stretnú sa tam. Keďže sa tak tešila, musela si okamžite nakúpiť nové veci, ved nemohla ísť na prvé rande s pánom dokonalým v starom tričko a džínsoch, ktoré pravidelne nosievala keď chodievala von s kamarátmi.
            Prípravy jej trvali niekoľko hodín, také, ktoré jej inokedy zaberú iba pár minúť. Ale pre neho musela spraviť maximum. A tak sa nalíčila, učesala, krásne obliekla. A tak išla na vysnívané prvé rande. Bála sa, v bruchu mala motýliky, potili sa jej ruky.  Začne jej zvoniť telefón, a na displeji sa rozsvietilo číslo, bolo jeho, celá sa natešila, rozbúchalo sa jej srdce až myslela, že dostane infarkt. Zdvihla, na druhej strane, sa ozval hlas, bol mužský, tak si aspoň, už bola istá, že je skutočný a nie je to len vymyslený profil nejakej jej kamaratky, čo si chcela len z nej vystreliť. Opýtal sa kde je, aby vedel kde ju má hľadať, keďže sa v ten večer konal ten koncert v meste bolo nespočet pohybujúcich sa ľudí, ktorý sa len pretlačovali sem a tam, čo bolo vážne neznesiteľné. Mladé dievčatá, vyobliekané ako z nejakého filmu pre dospelých. Pomyslela si, že kam táto doba speje. Ale bolo to len zamyslenie, z ktorého ju vyviedol nieči hlas. "Lilly?" Opýtal sa ten mužský hlas. V ten moment sa jej  zastavilo srdce, bol to on, presne on, on ako vystrihnutý z tej fotky. Štíhla postava, vyzeral ako nejaký model. Hnedé vlasy, a hnedé oči, skoro sa v nich stratila. Dívala sa na neho iba na chviľku, ale aj tak chvíľa sa jej zdala ako hodiny. Zmohla sa na slovo.
           Keď konečne ako tak, upadla nervozita, začali rozoberať rôzne témy, z ich životov. Také klasické na prvé rande. Odkiaľ je, čo robí, či ma súrodencov atď... A tak sa rozprávali a rozprávali. Až si uvedomila, že je už dosť neskoro a mala by ísť domov, aby sa o ňu doma nestrachovali. Keďže to mala doma dosť náročné, pretože ju rodičia nechápali, nevedeli čo potrebuje a kto vlastne je. Išiel ju odprevadiť, aby sa jej nič nestalo, keďže sa mesto hemžilo, stále mnohými podnapitými ľudmi. Keď nastupovala do auta, ju pobozkal. Bol to ten bozk, na ktorý čakala celý večer, ktorý si predstavovala aký bude, predstavovala si jeho chuť. A keď to prišlo, bolo to mnohokrat lepšie. Bol to ako ohňostroj na polnočnej oblohe. Bol to nádherný bozk.  A keď sa odtiahol, tak sa usmial, a opýtal sa jej kedy to zopakujú. Bola štastná, že ju chce ešte vidieť.
            Ale ešte šťastnejšia bola z toho, že sa nebála mu napísať, vtedy keď ho našla na tej zoznamke. Že sa nebála a skúsila využiť príležitosť, ktorú jej život ponúkol.